Na opačnej strane

Autor: Stanislava Mrázová | 21.6.2012 o 16:58 | (upravené 22.6.2012 o 13:53) Karma článku: 6,64 | Prečítané:  147x

Vonku páli slnko, pracovná morálka všetkých je o niečo slabšia a uvoľnenejšia a možno aj preto svoju poslednú hodinu pracovného dňa chcem stráviť  s niekým blízkym. A tým niekým - niečím, sú práve slová. Niekedy dotieravé a neodbytné, niekedy vanúce ako prúd teplého vzduchu príjemne popri mne či spolu so mnou. Blízky mi nedávno povedal, že by som mala byť viac svoja. Presnejšie sa spýtal: ,, ktorý z tvojich prejavov je ti prirodzenejší, ten háky-báky nezrozumiteľný či ten realisticko-pozitívny, z ktorého akoby plynulo ponaučenie?" Zamyslela som sa a odpoveď bola ,, srdce robí háky-báky, bez spolupráce s rozumom, čiže to som asi viac ja, ale ak sa oba ,,elementy" zblížia, príde tá zrozumiteľnejšia časť mňa a napíše niečo fakt rozumné."

Toto je môj štvrtý článok a tak iba úkosom - by som mohla predstaviť aj niekoho, kto robí slovné háky-báky. Tento text je o jednej láske, ktorá prišla v zvláštny čas...je súčasťou denníka, ktorý má názov  ,, Denník negatívnych pocitov jednej lásky - to čo sme dýchali", v ktorom už nikdy nehodlám pokračovať. Bojím sa ho držať v rukách, je ako pandorina skrinka a dnes by som tento súbor mikroveršov , nazvala už radšej inak. Povedzme že ,, Na opačnej strane...".

JANUÁR

...vážny relax...tak snovo vybavená, že realita je len trápna štetka...

...existuje rezignácia, pri ktorej človek nadobudne nečakanú nadpozemskú moc a zrazu sa zo srdca stane stroj času a z lásky hodinová ručička...

FEBRUÁR

...v jednom z tých odtieňov je skrytý svet kryštálikov nehy, rozochvených túžob bažiacich po dotykoch presýpajúcich sa z podvečera do noci, medzi prstami a slzami, ktoré pre ľudí bez farieb nič neznamenajú, v jednom z tých odtieňov je skrytý svet mojej Evy...

...s bradou pritiahnutou k hrudi, s pocitom, ktorý ma ráno budí, blúdi, bolí...nedávaš mi na výber, snívaš sa mi skutočný v závane vlhkého vzduchu vanúceho zo slanej vody pred oknami...necítim romantiku, žiadny ošiaľ šťastia ani istotu...krajšie ako skutočné, nebezpečnejšie ako myšlienka...

MAREC

...ako na húsenkovej dráhe...huuuuuu uaaaaa...slony, dúhy, hračky a na poličke moje čačky...sukne na kolenách, draky, stránky a listovať v nich mokrou rukou...kvapka z vody a teba a čo treba...prísne logický tvar tvárí, ktorý sa tvári, že zabudol...a potom sen troch žien pod paplónom...a ráno? opäť s tým slonom a kráľovským trónom...

19:00 tragická sprcha

23:00 dramatický spánok

9:00 satirické prebudenie...sarkastický smiech

MAREC/APRÍL

...otvorené okná, diery a vrany, prevrátené strany, noty a háky...zopár kvapiek a poháre bez dna...

 

APRÍL

...mali sme ostať bez jabĺk a hadov...

...závan čiernej kávy, kvapky dažďa...tvár v zrkadle ako každá...nádych, výdych, pračka, fén, vpravo barbie, vľavo ken, tvoje, moje, naše, ich... veci, čo ti tlmia dych, sen čo v krvi hľadá odpoveď a na rukách čiary hneď, tri, štyri, osem, dvanásť...päť, v handrách prázdna - mojej matky svet...tá krása s bolesťou sa miesi a budúcnosťou desí...tých, oných...ktorých

...v taške blok a v hlave pero, v noci bubon, tep a ,,nero"...sklený pohár, jar a dážď, sila vetra, prosba - snaž...bez snehu a predsa v zime...cez deň chodia, v noci spíme...rána v bielej, kruhy - dúhy, obed - úsmev, hm...či smiech, čo je pravda a čo hriech...

...len to čo vychádza z nás samých, za niečo stojí...to čo tu ostáva a predstavuje prevažnú časť našej duše - sú deti a umenie...

MÁJ

...svetlá áut, z nich iba plechy, domov strechy a v nich nič...na popol sa všetko mení...v inom znení - nič nie si ty...nebo mračí čelo, dáma v čiernom klobúku sa desí psov a tieňov...ja sveta bez teba

...dnes tisíc tvárí pri sútoku riek sa zišlo, prázdna plocha pred zrakom, pena padla, ticho kričí, zvuk mincí myseľ ničí, mlčíš, mlčím - mlčíme...

AUGUST

...dnes by som chcela byť milovaná viac...preto mám oveľa menej slov

...vraj na šťastie stačí úsmev...radosť aby iný pochopil, že si šťastný...a na smútok nestačia ani knihy rozsahu románu...veľa hovorím, nie vždy k veci...dúfam, že raz mi bude stačiť iba úsmev a pochopíš aká som šťastná...ja pochopím, že ma skutočne miluješ

Možno sa dá v týchto slovách čítať, možno sú to naozaj iba háky-báky, no je to najdlhší most v mojom živote, ktorý mi zodral všetky podrážky, doráňal nohy, odrel kolená a napokon len srdce ťahalo bezvládne dobité telo ,, na opačnú stranu".  Raz chcem jeden článok venovať mojej Eve, je to časť v hĺbke duše, ktorú má každá žena. A prečo Eva? Lebo ten hriech, ktorý vraj zmenil tento svet, bolo to najlepšie rozhodnutie, ktoré mohla  žena urobiť.

               

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?