Prosím cháp ma, sme si rovní alebo umenie prijímať

Autor: Stanislava Mrázová | 10.7.2012 o 11:03 | (upravené 10.7.2012 o 14:10) Karma článku: 3,56 | Prečítané:  205x

Už asi týždeň sa zaoberám tým, o čom písať a i keď tém je nespočetné množstvo, momentálne som plná dojmov z počutého, videného, čítaného - vcelku plná dojmov z prijímania. Priatelia mi navrhovali o čom písať a čo by radi prijímali oni. A tak ma napadá práve otázka prijímania a následných reakcií.

Od detstva píšem a čítam s otvorenou mysľou a i keď ma niečo vyslovene rozčúli snažím sa spracovať to a až potom reagovať. Prečítala som si včera článok o našich slovenských televíziách, predvčerom o nevhodnej reakcii jednej pani učiteľky, deň predtým zase veľmi dobrý článok o ďalšom vývine ekonomiky v Európe. Zo všetkých som si niečo zobrala, prečítala som si diskusie a spracúvam. Známa ma nedávno upozornila na to, že veľa vecí nasvedčuje - aj to ako teraz prijímam- že som neuzemnená. Lietam pár metrov nad realitou a začína mi dochádzať, že na všetko pozerám z nadhľadu. Súkromný život som si vybrala taký, aby ma príliš neviazal k bežným dňom - i keď denne riešim najbežnejšie otázky - robím len to, na čo mám chuť. Každý deň vstávam s víziou toho, ako sa budem popoludní nadnášať so svojimi deťmi a partnerom. Vychádzam z cesty a všetko čo na nej stretnem zametiem na jednu obrovskú skládku - neskôr - ak vôbec. Túžim po voľnosti, slobode mimo tejto spoločnosti. Dochádza mi, že tak šťastná som práve preto, lebo si už máločo a málokoho pripúšťam. Je to môj liek na dušu aj telo a vďaka nemu obchádzam čiernu dieru. Viem, že tento stav nemožno cítiť večne, no rovnako viem, že prvý krát cítim, akoby moja reťaz mala vôľu - nikto mi totižto nepodsúva realitu, iba mi o nej rozprávajú. Tak kde potom vlastne som?

Večer, keď robím pár domácoupratovacích činností, ktoré jediné ,,musím"...pozriem občas do tej spomínanej ,,slovenskej televízie" a usmejem sa - veď pozerať na ľudí v tej nóbl bedni je rovnako kruté ako pozerať v zoo cez mreže na zvieratká. Akoby ich v tej televízii zväzovali očakávania všetkých a tým musel každý zo seba robiť vola. Ale vola vieme zo seba robiť fantasticky - pochybujem, že takí skutočne sme - len chceme všetko a to všetko nás stojí často i našu inteligenciu, povesť, hrdosť a nakoniec - možno máme všetko, ale sme chudobnejší ako kostolné myši. To ma zase privádza k vypočutému názoru - chudobný je bohatý a bohatý vlastne chudobný? Priateľka sa k tomu nevyjadrila len skrz fakt, že by jej debata prerástla v obludný monológ rôznych analýz a dedukcií. Podľa mňa to platí všakovako - máme všetko a sme chudobní - to môže znamenať, že nemáme peniaze a cítime sa aj tak naplnení, ale tie peniaze fakt chýbajú - alebo že nemyslíme na to, že chýbajú a stačí nám málo a to málo predstavuje vlastne všetko čo človek potrebuje...alebo máme všetko materiálne, ale chýba nám základ a tak chceme viac - predsa sa nedá makať na všetkom naraz - alebo? Záleží vlastne na tom čo máme - či kto a aký som?

Touto cestou som sa dostala k tretiemu spomínanému článku - ekonomický posun - či skôr pád. Roky si predstavujem ako by sme mohli žiť bez peňazí, keby stratili svoj význam a hodnotu. Možno dobre - možno zle. To je ako predstaviť si, že niekto kto nám celý život hovoril čo máme robiť zrazu umrie a my by sme sa museli učiť znovu rozprávať,chodiť, písať a jednať bez neho. Začať si vytvárať vlastný charakter. Niekto by to iste ustál a rozvinul sa v silného človeka, niekoho by zas prepadol kainábelovský syndróm a mnohí by pochopili čo je vlastne život a prečo by sme si mali byť bezprostredne blízki. Lebo každý má čo ponúknuť - a nemusí to predviesť zrovna v Superstar alebo na Farme - ba ani zabezpečiť si to na niekoho lone v Raji. Viem, že raz to pochopíme.

A toto slovko ma priviedlo k ďaľšiemu článku a to je slovko chápať. Predstavuje zložitý proces vypočuť, spracovať, empaticky zhodnotiť a prijať. Všetko stojí energiu, čas a silu. Ale výsledok za to stojí.

Niekedy je prvotná reakcia nepríjemná, ale za ňou sa môže skrývať mnoho zážitkov a pocitov človeka a možno nie veľký sklon k tomu byť taktný. Možno je však úprimný a reakcia prirodzenejšia akoby to niekoľko krát popremieľal v hlave a rozhodol sa byť radšej ako úprimný - pred iným ,,pekný a vhodný". Bývala som taktná, no teraz som úprimná. Ako taktná som sa vedela zachovať aj ako sviňa - teraz to už robiť nedokážem. A tak som možno niekedy nepríjemná a netaktná, ale nemusím jesť z válova a šlapať po h..., hnusných cestách /veľké pardón prasiatkam za toto prirovnanie/.

Kam až som chcela prísť dnes? Dnes nikam - dnes som sa nechala len pozvoľna unášať prijatým. Dnes som len spracovala pár dojmov a vyčistila si hlavu blogom - nabudúce sa chcem venovať niečomu, čo uviazne - nabudúce. 

  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?