Prosím cháp ma, sme si rovní alebo umenie prijímať

Autor: Stanislava Mrázová | 10.7.2012 o 11:03 | (upravené 10.7.2012 o 14:10) Karma článku: 3,56 | Prečítané:  208x

Už asi týždeň sa zaoberám tým, o čom písať a i keď tém je nespočetné množstvo, momentálne som plná dojmov z počutého, videného, čítaného - vcelku plná dojmov z prijímania. Priatelia mi navrhovali o čom písať a čo by radi prijímali oni. A tak ma napadá práve otázka prijímania a následných reakcií.

Od detstva píšem a čítam s otvorenou mysľou a i keď ma niečo vyslovene rozčúli snažím sa spracovať to a až potom reagovať. Prečítala som si včera článok o našich slovenských televíziách, predvčerom o nevhodnej reakcii jednej pani učiteľky, deň predtým zase veľmi dobrý článok o ďalšom vývine ekonomiky v Európe. Zo všetkých som si niečo zobrala, prečítala som si diskusie a spracúvam. Známa ma nedávno upozornila na to, že veľa vecí nasvedčuje - aj to ako teraz prijímam- že som neuzemnená. Lietam pár metrov nad realitou a začína mi dochádzať, že na všetko pozerám z nadhľadu. Súkromný život som si vybrala taký, aby ma príliš neviazal k bežným dňom - i keď denne riešim najbežnejšie otázky - robím len to, na čo mám chuť. Každý deň vstávam s víziou toho, ako sa budem popoludní nadnášať so svojimi deťmi a partnerom. Vychádzam z cesty a všetko čo na nej stretnem zametiem na jednu obrovskú skládku - neskôr - ak vôbec. Túžim po voľnosti, slobode mimo tejto spoločnosti. Dochádza mi, že tak šťastná som práve preto, lebo si už máločo a málokoho pripúšťam. Je to môj liek na dušu aj telo a vďaka nemu obchádzam čiernu dieru. Viem, že tento stav nemožno cítiť večne, no rovnako viem, že prvý krát cítim, akoby moja reťaz mala vôľu - nikto mi totižto nepodsúva realitu, iba mi o nej rozprávajú. Tak kde potom vlastne som?

Večer, keď robím pár domácoupratovacích činností, ktoré jediné ,,musím"...pozriem občas do tej spomínanej ,,slovenskej televízie" a usmejem sa - veď pozerať na ľudí v tej nóbl bedni je rovnako kruté ako pozerať v zoo cez mreže na zvieratká. Akoby ich v tej televízii zväzovali očakávania všetkých a tým musel každý zo seba robiť vola. Ale vola vieme zo seba robiť fantasticky - pochybujem, že takí skutočne sme - len chceme všetko a to všetko nás stojí často i našu inteligenciu, povesť, hrdosť a nakoniec - možno máme všetko, ale sme chudobnejší ako kostolné myši. To ma zase privádza k vypočutému názoru - chudobný je bohatý a bohatý vlastne chudobný? Priateľka sa k tomu nevyjadrila len skrz fakt, že by jej debata prerástla v obludný monológ rôznych analýz a dedukcií. Podľa mňa to platí všakovako - máme všetko a sme chudobní - to môže znamenať, že nemáme peniaze a cítime sa aj tak naplnení, ale tie peniaze fakt chýbajú - alebo že nemyslíme na to, že chýbajú a stačí nám málo a to málo predstavuje vlastne všetko čo človek potrebuje...alebo máme všetko materiálne, ale chýba nám základ a tak chceme viac - predsa sa nedá makať na všetkom naraz - alebo? Záleží vlastne na tom čo máme - či kto a aký som?

Touto cestou som sa dostala k tretiemu spomínanému článku - ekonomický posun - či skôr pád. Roky si predstavujem ako by sme mohli žiť bez peňazí, keby stratili svoj význam a hodnotu. Možno dobre - možno zle. To je ako predstaviť si, že niekto kto nám celý život hovoril čo máme robiť zrazu umrie a my by sme sa museli učiť znovu rozprávať,chodiť, písať a jednať bez neho. Začať si vytvárať vlastný charakter. Niekto by to iste ustál a rozvinul sa v silného človeka, niekoho by zas prepadol kainábelovský syndróm a mnohí by pochopili čo je vlastne život a prečo by sme si mali byť bezprostredne blízki. Lebo každý má čo ponúknuť - a nemusí to predviesť zrovna v Superstar alebo na Farme - ba ani zabezpečiť si to na niekoho lone v Raji. Viem, že raz to pochopíme.

A toto slovko ma priviedlo k ďaľšiemu článku a to je slovko chápať. Predstavuje zložitý proces vypočuť, spracovať, empaticky zhodnotiť a prijať. Všetko stojí energiu, čas a silu. Ale výsledok za to stojí.

Niekedy je prvotná reakcia nepríjemná, ale za ňou sa môže skrývať mnoho zážitkov a pocitov človeka a možno nie veľký sklon k tomu byť taktný. Možno je však úprimný a reakcia prirodzenejšia akoby to niekoľko krát popremieľal v hlave a rozhodol sa byť radšej ako úprimný - pred iným ,,pekný a vhodný". Bývala som taktná, no teraz som úprimná. Ako taktná som sa vedela zachovať aj ako sviňa - teraz to už robiť nedokážem. A tak som možno niekedy nepríjemná a netaktná, ale nemusím jesť z válova a šlapať po h..., hnusných cestách /veľké pardón prasiatkam za toto prirovnanie/.

Kam až som chcela prísť dnes? Dnes nikam - dnes som sa nechala len pozvoľna unášať prijatým. Dnes som len spracovala pár dojmov a vyčistila si hlavu blogom - nabudúce sa chcem venovať niečomu, čo uviazne - nabudúce. 

  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prišli sme o tretinu sestier a nové neprichádzajú

Aby sme mali viac sestier, treba im zvýšiť platy, rozšíriť kompetencie a umožniť im pracovať aj na skrátený úväzok, tvrdia experti.

EKONOMIKA

Ficovi sa nepáčia ceny elektriny, zasiahol proti regulátorovi

Priemerná cena klesla podľa úradu v priemere o 4,3 percenta.

TECH

Archeológ: Je to prvýkrát, čo Slováci skúmajú čosi také významné

Vedci očakávajú zásadné objavy, tvrdí Drahoslav Hulínek.


Už ste čítali?