Na čom záleží

Autor: Stanislava Mrázová | 12.7.2012 o 13:17 | (upravené 13.7.2012 o 9:46) Karma článku: 8,99 | Prečítané:  851x

Sú rána a rána. Tie prvé sú do tohto sveta, v ktorom fungujem ako natiahnutá na kľúčik a potom sú tie, ktoré sú ako dnes. Nízky tlak rozmazáva deň a robí z neho mliečny svet. To sú tie dni, keď presne viem, na čom mi záleží. Dnes ráno som sa otočila v aute a pozrela sa na Hanku. Bezbranne sedela a plietla si do seba svoje malinké prsty. Pozriem na Terezku a tá sa ako vždy keď sa otočím, usmiala jedným kútikom úst, jej oči vždy zažiaria ako dve hviezdičky. Nebyť toho, že ráno spomalím a zabudnem na čas - nevšimla by som si, aké sú ich gestá nežné a koľko otázok sa v nich skrýva. Aká som nekonečne šťastná, že sú zdravé a nie som jednou z tých mám, ktoré hodiny trávia v nemocnici a u lekárov. Viem, ako veľmi si mám vážiť to, že sú silné, zdravé a DVE.

Bola som dnes Hanku pozrieť v triede, keď si išli ľahnúť. Po lícach jej tiekli veľké slzy a prosila ma nech sa z práce ponáhľam. Teraz som doriešila jedálny lístok pre decká v škôlke a bola sa na ne znovu pozrieť ako spia, držia sa za ruky, pod hlavami majú svoje hračky a spia v mojich najmenších tričkách. A tak... teraz využijem moju polhodinku. Len na pár slov. Opäť sa vrátim na začiatok - k osobnej téme.

Ráno som pri káve otvorila časopis a vypadla mi pohľadnica, na ktorú majú deti namaľovať onkologicky chorým deťom obrázok zvieratka zo zoo, lebo samé do zoo ísť v ich stave nemôžu. Baby ju majú už týždeň na stole a chystajú sa naň maľovať. Vysvetľovala som im, prečo sú tie detičky tak choré o akú chorobu ide a pýtali sa prečo aj deti musia do neba, keď ešte majú čo robiť na zemi. Prehltla som slzy a povedala, že aj keď tomu neverím - veľa ľudí vraví, že asi to tak má byť. Naozaj tomu neverím - takto to byť nemá. Tak ako veľa iných vecí nemá ,,tak byť".

Sú dni ako tieto, keď si veľmi uvedomujem koľko rodičov a detí potrebuje ten čas, ktorý iným len tak uteká medzi prstami... Dnes im chcem venovať všetku silu, ktorú mám z pozitívnej energie mojich detí.

Viem, že často riešim malichernosti, ale rovnako viem, že čas strávený s mojimi deťmi vnímam a cítim ako to najlepšie v mojom živote. Radosť z nich je jediná skutočná veličina a je pre mňa ako možno pre mnohých iných Boh. Oslobodila ma od pochybností o váhe života, vážim si každý deň - už nezáleží na piesku, ktorý sa presýpa z večera do noci a z noci do dní. Nezaleží na papierikoch z prachu, nezáleží na vráske na čele.

Keď Terezka podíde ku mne a z ničoho nič mi dá tú najsladšiu pusu, nepotrebujem v rukách držať celkom nič, len štetec na ich budúcnosť. Musím si uvedomiť, že ten štetec len pozvoľna držím a odkladať ho v spoločne trávených chvíľach do krabičky budúcnosť. Nelipnúť na hodinkách a minútach - lipnúť na momentoch a omrvinkách šťastia.

Nechcem zapísať veľkými slovami zopár strán, chcem napísať do kroniky života viac šťastia pre tých, ktorí ho nemajú toľko koľko som mala v živote ja. Prosím všetkých rodičov, ktorí čítali tento text, prosím mamy, otcov - prosím babky, dedkov... prosím všetkých, pošlite čas, silu, energiu a kúsok svojho šťastia tým, ktorí ho bezprostredne potrebujú - často pomôže rovnako ako dobročinná zbierka. Myslime na nich častejšie ako len v moment - keď vypadne pohľadnica na stôl, na ktorom rozvoniava káva. Možno vytesníme z neba to miesto plné malých stoličiek - veď ako Hanka povedala ,, oni majú ešte čo robiť na zemi."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?