Na čom záleží

Autor: Stanislava Mrázová | 12.7.2012 o 13:17 | (upravené 13.7.2012 o 9:46) Karma článku: 8,99 | Prečítané:  854x

Sú rána a rána. Tie prvé sú do tohto sveta, v ktorom fungujem ako natiahnutá na kľúčik a potom sú tie, ktoré sú ako dnes. Nízky tlak rozmazáva deň a robí z neho mliečny svet. To sú tie dni, keď presne viem, na čom mi záleží. Dnes ráno som sa otočila v aute a pozrela sa na Hanku. Bezbranne sedela a plietla si do seba svoje malinké prsty. Pozriem na Terezku a tá sa ako vždy keď sa otočím, usmiala jedným kútikom úst, jej oči vždy zažiaria ako dve hviezdičky. Nebyť toho, že ráno spomalím a zabudnem na čas - nevšimla by som si, aké sú ich gestá nežné a koľko otázok sa v nich skrýva. Aká som nekonečne šťastná, že sú zdravé a nie som jednou z tých mám, ktoré hodiny trávia v nemocnici a u lekárov. Viem, ako veľmi si mám vážiť to, že sú silné, zdravé a DVE.

Bola som dnes Hanku pozrieť v triede, keď si išli ľahnúť. Po lícach jej tiekli veľké slzy a prosila ma nech sa z práce ponáhľam. Teraz som doriešila jedálny lístok pre decká v škôlke a bola sa na ne znovu pozrieť ako spia, držia sa za ruky, pod hlavami majú svoje hračky a spia v mojich najmenších tričkách. A tak... teraz využijem moju polhodinku. Len na pár slov. Opäť sa vrátim na začiatok - k osobnej téme.

Ráno som pri káve otvorila časopis a vypadla mi pohľadnica, na ktorú majú deti namaľovať onkologicky chorým deťom obrázok zvieratka zo zoo, lebo samé do zoo ísť v ich stave nemôžu. Baby ju majú už týždeň na stole a chystajú sa naň maľovať. Vysvetľovala som im, prečo sú tie detičky tak choré o akú chorobu ide a pýtali sa prečo aj deti musia do neba, keď ešte majú čo robiť na zemi. Prehltla som slzy a povedala, že aj keď tomu neverím - veľa ľudí vraví, že asi to tak má byť. Naozaj tomu neverím - takto to byť nemá. Tak ako veľa iných vecí nemá ,,tak byť".

Sú dni ako tieto, keď si veľmi uvedomujem koľko rodičov a detí potrebuje ten čas, ktorý iným len tak uteká medzi prstami... Dnes im chcem venovať všetku silu, ktorú mám z pozitívnej energie mojich detí.

Viem, že často riešim malichernosti, ale rovnako viem, že čas strávený s mojimi deťmi vnímam a cítim ako to najlepšie v mojom živote. Radosť z nich je jediná skutočná veličina a je pre mňa ako možno pre mnohých iných Boh. Oslobodila ma od pochybností o váhe života, vážim si každý deň - už nezáleží na piesku, ktorý sa presýpa z večera do noci a z noci do dní. Nezaleží na papierikoch z prachu, nezáleží na vráske na čele.

Keď Terezka podíde ku mne a z ničoho nič mi dá tú najsladšiu pusu, nepotrebujem v rukách držať celkom nič, len štetec na ich budúcnosť. Musím si uvedomiť, že ten štetec len pozvoľna držím a odkladať ho v spoločne trávených chvíľach do krabičky budúcnosť. Nelipnúť na hodinkách a minútach - lipnúť na momentoch a omrvinkách šťastia.

Nechcem zapísať veľkými slovami zopár strán, chcem napísať do kroniky života viac šťastia pre tých, ktorí ho nemajú toľko koľko som mala v živote ja. Prosím všetkých rodičov, ktorí čítali tento text, prosím mamy, otcov - prosím babky, dedkov... prosím všetkých, pošlite čas, silu, energiu a kúsok svojho šťastia tým, ktorí ho bezprostredne potrebujú - často pomôže rovnako ako dobročinná zbierka. Myslime na nich častejšie ako len v moment - keď vypadne pohľadnica na stôl, na ktorom rozvoniava káva. Možno vytesníme z neba to miesto plné malých stoličiek - veď ako Hanka povedala ,, oni majú ešte čo robiť na zemi."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prišli sme o tretinu sestier a nové neprichádzajú

Aby sme mali viac sestier, treba im zvýšiť platy, rozšíriť kompetencie a umožniť im pracovať aj na skrátený úväzok, tvrdia experti.

EKONOMIKA

Ficovi sa nepáčia ceny elektriny, zasiahol proti regulátorovi

Priemerná cena klesla podľa úradu v priemere o 4,3 percenta.

TECH

Archeológ: Je to prvýkrát, čo Slováci skúmajú čosi také významné

Vedci očakávajú zásadné objavy, tvrdí Drahoslav Hulínek.


Už ste čítali?