Nikdy nezabudni

Autor: Stanislava Mrázová | 7.8.2012 o 22:16 | (upravené 7.8.2012 o 22:31) Karma článku: 5,65 | Prečítané:  348x

Často mi v hlave znie myšlienka ,,každý je na tomto svete nakoniec opustený". Aj v tichu je krása, aj v slovách býva často ticho. Dnes som našla na zemi odkaz ,,nikdy nezabudni". Ráno som sa zapotácala pri vchádzaní do dverí kancelárie, pozrela som sa na zem, bola rovná - takže krivá dnes budem ja. Našla som ho vlastne pred dvoma rokmi, pred vchodom do domu mojich rodičov. Na druhú stranu som napísala ,,nikdy nezabudnem" a hneď vedľa postavila svoje ,,krédo": be strong, oba som nosila v peňaženke.. Smiešne krédo, ja viem, ale v poslednom roku mi opakovanie toho spojenia pomohlo vždy, keď som strácala dych.

Včera a po minulé dni som si požičala zopár filmov, ktorých obsah sa mi zdal blízky a tak som to riskla a pozrela si, či ma nesklame myšlienka. Prostredie, ktoré si teraz vyberám je plné predsudkov možno väčších ako máme dnes, spoločenská situácia ,,omnoho mnohejšia" , ľudia vždy a navždy na viacerých frontoch. Opäť sa pozdvihlo moje feministické ego, i keď som dušou polomužom. A zaspávala som s myšlienkou, že ak je niekto nad nami, je to iste muž, ktorý ženu roky skúša a pokúša a bojuje s ňou aby mu slúžila alebo...? Možno z nej chce vykresať ,,triumfátora".

Nie som veriaca a tak prijmite tento článok metaforicky.

V roku 1910 sa sveta mužov dotkla ženská ruka psychiatričky... a možno...vzhliadal k nej samotný Freud. O pár rokov neskôr, to bola práve Coco Chanel - ktorá ukázala svetu, že môže byť krásnym aj bez póz, Edith Piaf umierala na pódiu, roky predtým mojím prstom v knihe milovaná ,,vojvodkyňa" držala vzpriamenú hlavu. Je veľa žien - im podobných.

Či to tak bolo a či si režisér prifarbil fakty toho obdobia je pre mňa nepodstatné, lebo zachytil krásne to, čo tak silno vnímam z tohto obdobia - a to dva ženské tábory: ,, ženy, ktoré budovali zázemie, rodili deti, starali sa o haciendy a sídla, popíjali so svokrami čaj na krásnej terase-boli podvádzané, opustené a ,,mali všetko" a ženy ktoré boli milenkami, spĺňali mužom najtajnejšie sny o schopnostiach a možnostiach žien, kamasútru mali v malíčku, v spoločnosti sa snažili vybudovať si v tichosti kariéru na úrovni mužov, po večeroch študovali, pritom fajčili a milovali sa, popíjali whiskey s mužmi v salónoch a ,,nemali nič" - neviem, ktoré boli šťastnejšie - neviem, ktoré silnejšie."

K jedným muži chovali úctu aj v súkromí, uprednostňovali pri nich ,,misionára", uvádzali ich v spoločnosti ako poslušné manželky, krásne oblečené, pestované - usmiate a verné - ,,dobré ženy". Vždy sa k nim vracali, vždy od nich nadlho odchádzali, málo s nimi hovorili - radi sa nimi chválili a pri tom v hĺbke duše, viac chválili svoje milenky.
K druhým sa správali často ako k handrám, ,,velebili" ich v spoločenských kruhoch - len vtedy keď im to vyhovovalo a padlo v prospech -,,silní chlapi" boli zásadne v ich neprítomnosti čestní a všemohúci, obdivovali ich inteligenciu - zatracovali nízke spoločenské postavenie - pred verejnosťou ich schovávali, vravievali im ,,teba milujem inak".

Knihy, filmy, listy, rozprávania - roky a dni - stále máme dva tábory, vždy zasadené do iného prostredia. No muži na nás pozerajú stále rovnako. Máme viac práv a možností, máme väčšiu moc, môžeme sa rozhodnúť. Front si vyberáme dobrovoľne. Pre mužov - ,,tých pravých" - sme na jednom i druhom fronte klenotom v zbierke drahokamov - ,,vraj". Ktoré boli teda zlatokopky - milenky či manželky? Bolo manželkám azda lepšie ako milenkám ich mužov? Zmenili sme v správaní mužov k nám tak veľa? Zmenili sa aj muži? Zmenili. Dnes aj ženy majú svojich milencov, dnes aj ženy vytvárajú mužom fronty, dnes sú aj také, ktoré si berú všetko na čo majú chuť - za každú cenu.

Som rada, že som ženou, lebo mám stále o čo bojovať, ochutnávam z oboch frontov a to ma robí šťastnou. Ale pocitovo? Stále mám pocit, že tam niekde dávno v dobách krásnych šiat a čipkovaných klobúkov, som bola poslušnou manželkou, ktorú raz niekto zmenil na neposlušnú milenku.
Raz som bola pasovaná krásnou rečou - ,,že Ty si jedna z tých uplakaných chuderiek, ktoré samé nič nedokážu, hodiny stoja pred zrkadlom, stále niečo riešia, niečo požadujú a žiadajú, chcú niekoho zmeniť a niečo im vadí." S úsmevom priznávam, že stále niečo riešim a často požadujem a dokážem aj iné veci... Takmer 90% rozhodnutí robím sama a sama seba často súdim. Už dávno neplačem a zvažujem ako kedy zareagovať. A to aj preto, lebo si uvedomujem, že mám silu zmeniť tak svoje ,,postavenie".

Ktoré z nás sú viac milované a ktoré viac ctené? Ktoré sú slobodnejšie? Roky sa správame rovnako, len žijeme ďalej na časovej priamke, nemyslíme veľmi na to, čo je potrebné si dnes vážiť. Slobodnú vôľu - spoločnosť nekáže žene byť pasívnou ani aktívnou, nekáže byť upratovačkou ani právničkou - nekáže byť matkou ani štetkou. Pre mňa je ideál ženskosti niečo zatiaľ nedotknuteľné - no motivuje ma to za niečím ísť - obhájiť si silu, ktorá mi bola daná. Neviem, či je v mojej moci byť oboma. Neviem, či muž, ktorý pri mne stojí, by chcel kúsok z každej. Viem, že pre mňa nežné, jemné, inteligentné, sebestačné, pracovité, energické ženy so sexappealom, ktoré svoju osobnosť dokážu 50/50 rozdeliť medzi svojho muža a svoje deti a nestratiť sa pritom len v rodinnom živote sú top klenotmi ženskej spoločnosti a symbolom rovnováhy. Sú to pre mňa tie, ktoré dokážu čokoľvek, kdekoľvek na svete. A pri rane pod pás, vypľujú krv a idú ďalej. Myslím, že viac ako túžba po láske váži túžba po úcte. 10 kíl úcty robí svet žien i mužov rovnako lepším miestom pre život ako 10 kíl lásky.

,,Nikdy nezabudni" že CHCIEŤ byť ženou je v každej dobe darom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?