Maxipes Fík

Autor: Stanislava Mrázová | 6.9.2012 o 15:22 | (upravené 6.9.2012 o 15:58) Karma článku: 7,05 | Prečítané:  344x

Ako každý deň aj dnes som začínala ráno kávou. V tej mojej nie je len kofeín, mlieko a cukor. Je tam aj chuť zapnúť sa do nového dňa. Teda, kúsok z chuti, ktorú rovnako povzbudzuje slnko, čistá voda, moje dcéry a láska. Dnes som im vyčítala ako sa im ráno čo ráno nechce vstávať a ako sa pomaly púšťajú do dňa. Niekedy sa im nečudujem. Všetky milujeme rannú teplú posteľ, čas kedy sa nám začnú snívať najkrajšie sny. Dnes som  zakričala, že sa dvere zatriasli a potom cestou do školy sa ako tie dvere triasla aj moja brada - vlastná nemá výčitka, že sa to dalo povedať aj inak.

 Tak ako sa stáva všetkým, stalo sa aj mne, že sa starosti tak trochu zosypali a musím riešiť veci a otázky, ktoré už nie sú - ,,zahodím za hlavu čas na ne sa nájde". Sú to otázky, ktoré rozhodujú o tom ako ďalej. O ďaľších ránach a dňoch.

A tak sa mi stalo, že som dnes stretla, teraz, ako som sa zbalila a išla do druhej škôlky na rodičko - slečnu so psom. S Maxipsom Fíkom. Keď som bola malá milovala som zvieratká tak oddane, že som sliepku mojej babky kŕmila celá od hovienok v jej čistej kuchyni lebo vyzerala bledo a dostala som dve poza uši. Mačke Minke som zašila nohu a dopovala ju liekmi od amatérskeho zverolekára a ona verte či nie moju operáciu prežila a žila ďalších päť rokov. Milovala som od hadov a pavúkov až po divoké šelmy všetko chlpaté, šupinaté a odlišné od človeka. Dnes pri tej ťarche, ktorú som si niesla na ramenách a nehovorím o notebooku spolu so sto nevypísanými šekmi v pracovnej taške, ale o pochybnostiach z nastávajúcich pár mesiacov plus mínus pár dní. A tak som si toho štyridsať kilového havina, ktorého som za posledné dni stretla už druhý krát stráááášne vystískala. Veľmi sa mi páčil už v nedeľu, keď sme sa stretli na chodníku - potešil sa, že sa ho nebojím a oddane ho mojkám. Teraz mi padol úplne vhod a pochopila som, že niekedy vám človek prosto neodľahčí.

Sú dni keď viete, že ak ,,nejde o život - ide o hovno" a dni, kedy vám to z tých úst až tak ľahko nelezie. Mám veľa šťastných myšlienok, no niekedy na tie ,,existenčné" nestačia. Viem, len, že Maxipes Fík mi dnes pošepkal : ,, Hlavu hore dievča, aj keď smrdím, mám namiesto chlpov dredy a musia ma strihať okolo zadku - páčim sa Ti, lebo vyzerám šťastne a som tomu v čo verím oddaný. Bude to oka."

Zakrochkal si tým najmilším spôsobom a poláskal svoju drobnú usmievajúcu sa paničku.

Vďaka Fíík.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?