reklama

Bez istoty

V krátkosti. Nech sa snažím ako sa snažím vidieť veci pozitívne, keď sa pozriem na celý svet - dá sa to vidieť mmmm - možno mierne do ružova. Ak sa pozriem na podmienky a životnú úroveň na Slovensku - azda - sa len ťažko dá vidieť svet z pozitívnej stránky. Je to smiešne, že to poviem - zvlášť, keď hodnotu peňazí tak veľmi podceňujem a naozaj táto fráza je po tom všetkom - čo sa vo svete v minulosti stalo smiešna - ale musím ju použiť - je to tu boj o život - o normálny, priemerný, štandardný život. Prečo? Načo to vôbec vysvetľovať? Všetci to vieme. Ak ste totižto normálne pracujúci, milujúci, rodinu živiaci človek - poprípade nemáte vlastný byt - ale zato hypotéku - topíte sa. A to v riadne hlbokej, bezbrehej rieke. I keď svoj život žijete dobre - trávite šťastné chvíle s blízkymi na krk vám dýcha snaha a povinnosť ,,nejak to utiahnuť".

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

V piatok som trošku precitla z tej agónie, v ktorej som si pospávala a zase som si raz uvedomila, čo sa to navôkol vlastne deje. Deje sa to, že keď si ľudia zaplatia nájom, hypotéku a poplatky v školách a škôlkach - nemajú čo ,,žrať". Som vulgárna? Ešte len budem!

Chcela by som byť novodobým Jánošíkom a brať tam kde sa peniaze vrážajú do nezmyselných projektov. Nie sú pre nikoho, lebo si ich nikto nemôže dovoliť. Mám dve deti, mám - hm ani nie priemernú mzdu, mám kde žiť, lebo mi pomohli rodičia - zatiaľ, lebo už ani oni nevládzu v týchto podmienkach pomáhať, nájom platím, svetlo a vodu tiež. Škôlku a nejaké tie krúžky. Na výlety chodíme prevažne do prírody. Stravu v rámci možností - lieky mám ako bonus - čo tam po tom, že mňa niečo bolí, naozaj radšej kúpim liek, ktorý budú potrebovať moje deti, ak budú mať horúčku. No a tak sa stalo, že mi pod zadkom začalo horieť. Nie výrazne, len tak trošku. Zatiaľ riešenia mám.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale... aké riešenia majú tí ostatní, tých takmer 90% obyvateľstva, tí ktorí mi volajú, že v septembri im na stravu neostalo a tak mi šek v školskej jedálni zaplatia v októbri, hneď ako im príde výplata???? Ako majú rodičia svojim talentovaným a múdrym deťom vysvetliť, že na výtvarnú, tanečnú a iné krúžky peniaze nie sú, lebo, lebo je ledva na chleba a už 20teho nemajú na účte ani h...?

Ako máme našim starým rodičom a rodičom postaviť pilier nádeje - keď /pííp/ samotný štát hlavné piliere podkopáva?

Povedzte mi niekto, kde sú všetky tie peniaze? Nejde o peniaze - keby sa zhmotnili do úcty k obyvateľom, do pochopenia a empatie, mohli by nechať niektorí - koľko percent to je??? - tých ostatných nechať živoriť a obhrýzať si v polovici mesiaca nechty???? Vysvetlite mi čo je za život musieť sa rozhodnúť či dáte zoperovať domáceho miláčika, alebo mu necháte hniť chvost odstrelený nejakým agresívnym primitívom - aby ste si mali s čím utrieť na konci mesiaca zadok a mali teplú vodu?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nech mi nikto nehovorí, že toto sa ho netýka - môže sa ho to rovnako týkať zajtra - ako sa ho to dnes netýka - LEBO TU NÁM NIKTO NEZARUČUJE ŽIADNE ISTOTY!!!!!!

UMELCI??? Tých u nás nazývame darmožráči.. s talentom i bez neho - lebo akéto dane z nich má štát? Aký prínos? A ako by milovníci umenia, ktorí majú úprimný záujem o niečo čo ich veľmi zaujalo - bez peňazí mohli podporiť umelca?

DETI??? Vraj sú čím ďalej tým väčší luxus.

STARÍ ĽUDIA? Jaj tak tých si doma nechať nemôžme - lebo by sme živorili, z nemocnice nám ich posielajú umrieť domov, v DSS sa umiestniť nedajú, lebo ich dôchodok naň nestačí a rozprávame sa o nich ako ,,o skupinke" - ktorá je len jednoducho tu, lebo aj keď celý život pracovali - na to aby si spravili výlet do zahraničia - tak na to by museli umrieť - aby sa im predal majetok - lebo len v mieste kde žijú - nejaký majetok majú vrazený - inak - heh, vážne - možno majú na to aby sa prechádzali po parku s paličkou, ktorú nehradí poisťovňa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

ÚRADNÍCI? Nazývaní celým štátom byrokratickými sviňami - zaslúžia si to?

ROBOTNÍCI? Pozerá sa na nich ako na bezdomovcov i keď nám stavajú cesty a domy, v ktorých žijeme...

A takto by som mohla pokračovať do bezvedomia - až kým by mi srdce nepuklo.

Cítim hnev, neprávosť, strašný podraz od miesta, v ktorom som sa rozhodla žiť - necítim absolútne žiadne istoty, necítim sa ako výnimočná bytosť - lebo snaha uživiť sa - chmatla po prvej príležitosti stáleho miesta a príjmu, bez toho aby som rozmýšľala vôbec nad nejakým svojím talentom.

Viem písať, viem počúvať, viem písať o počutom a čítať o zažitom s otvorenou mysľou a preto píšem tento článok, lebo som celý týždeň každého človeka bez akéhokoľvek rozdielu počúvala a zistila, že ani jeden z nich okrem svojich milovaných a ich lásky - nemá žiadne istoty v prípade ŽE BY...

Stanislava Mrázová

Stanislava Mrázová

Bloger 
  • Počet článkov:  54
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, ktorý verí, že najväčšia moc človeka, je slobodná vôľa.Že myšlienka tvorí a nič v živote, nie je isté. Som viac realistická ako pozitívna..ale verím, že realita má ešte stále viac pozitív ako tápania v sivej. Stále od začiatku a stále neústupčivo začínam veriť v človeka a pokaždé keď padnem, to skúšam znovu..veď predsalen som človekom a mám tú moc, vždy sa rozhodnúť. Zoznam autorových rubrík:  detskými očami - rozprávkovoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu