O šiestej ráno mi dych vraví, že si tu rovnako ako si bol včera večer. Moment rovnako dôležitý ako keď položíte poslednú tehlu domu a poviete ,,hotovo".
Na obed viem, že do ôsmej je ešte ďaleko, ale nemôžem prestať myslieť na večer.
Popoludnie deťmi výnimočné - prelínajúce sa so šerom podvečera zostalo v očakávaní a zrazu sú kroky hlasnejšie a výťah zastaví na piatom. Možno ma vystrašíš a možno otvorím, ale v tom objatí je kúzelný svet, ktorý rada navštevujem.
Vonia mi tvoja neha a pochopenie - často súhlasím s tvojim nesúhlasom - často sú dni pod hladinou a potom mi dáš nádych...
Možno som večer iba spala a možno aj v spánku viem presne kam patrím...no najmä komu...
Dnes verím, že v každom dnešku bude zajtra - v ktorom, nech sa stane čokoľvek - s tebou prežijem.
Koho ľúbiš najviac? :)