Držala som v ruke žuvačky a v igelitke sa húpal ľadový čaj s croissantom. A mňa napadlo, že celkom milé aj vtipné by bolo, ponúknuť ju v tom amoku. A tak som podišla k nej, tak trochu uhýbajúc, aby mi jednu nešvihla a pýtam sa: ,, Dáte si žuvačku? Tieto drsne štípu." Zvyčajne nebývam takto ,,drzá" a bránim sa keď niekto šteká, ale dnes? Dnes nie...
Pani nevedela čo na to, zamračila sa, nasadla do auta rozhadzujúc rukami a tak som si dovolila ešte jej zaklopať na okienko. Na moje počudovanie bola schopná otvoriť - tak vravím: ,, Ja teda nechcem byť drzá, ale chceli ste odbočiť do protismeru, viete o tom? Ja len tak, že asi by ste mali búračku, keby ste tam niekomu vliezli. Zvyčajne bývam ja tá nepozorná, ale dnes nie... "
Znovu pootočila nesúhlasne hlavou - nechápala som síce prečo, ešte asi tik z toho amoku a tak jej vravím: ,, No veď ako chcete, majte sa..a nezabite sa dnes."
No, už včera mi pripadalo byť všetko trochu čudné - či lepšie povedané čudne zafarbené - keď som stretala ľudí a hŕstka z nich komunikovala horlivo sama so sebou o všetkom možnom. Vrcholom včerajšieho dopoludnia bol pán s termoskou plnou čaju s rumom či lepšie povedané rumu s čajom - s bradou pomaly po kolená, potácajúci sa pred jednou zo škôlok. Vravím mu: ,,Dobre vám je takto z rána. Čo dobré máte v tej termoske? " Zle artikulujúc odpovedá: ,,Je mi zima moja." A ja mu že: ,,Chápem." Mával mi pred tvárou a ponúkal - nech trošku krajšie vidím svet. A tak mu vravím : ,,Lákavá ponuka, ale som v práci." A on že: ,, Teraz nie. Hehe a určite ti je tiež zima. Na, daj si..." ponúkal. No mal pravdu, niesla som šanony na úrad, tam by mi určite závan rumu pod nosom ,,u najvyšších v obci" prešiel.
Nie úplne vtipné, ale pre moje oko komunikujúce s mysľou - na zdvihnutý kútik úst.
Toľko k navnímanému medzi ľudom :) .
