Pokora a pokoj na správnom mieste

Autor: Stanislava Mrázová | 24.10.2012 o 13:26 | (upravené 24.10.2012 o 14:36) Karma článku: 3,85 | Prečítané:  159x

Keď som sa v pondelok naklonila z okna obývačky, vonku bol mliečny deň. Svetlo v izbe bolo tlmené a celkom biele. Celá miestnosť sa rozvoňala jeseňou a chladom. Akoby aj chlad mal svoju typickú vôňu, jesennú - inú ako chlad zimy. Zabudla som celkom na to, ako veľmi na mňa pôsobí premena ročných období - nočných prechádzok z leta do jesene a príchod ranných vetraní, ktoré pripomínajú rozprestrenie havraních krídel.

Opäť som sa nevyhla každodennému prechodu z jednej škôlky do druhej a tak som si na tomto krátkom úseku všimla zopár zmien a zopár ľudí. Stromy sa prezliekli a majú krásne odtiene od žltej až po sýto červenú. Ľudia sa navrstvili a stretla som slečnu s krásnou hačkovanou čiapkou s veľkým kvetom na boku. Vyzerala akoby jej ju hačkovala príbuzná, akoby v nej bolo o trochu viac lásky ako v tých z obchodu...možno to tak vôbec nie je, ale momentálne mi to v tomto peknom svete hralo do karát. 

V to ráno sa stretlo zopár sýkoriek na našom balkóne. Ukazovala som ich dievčatám - tie ešte v pyžamku vysmiate za sklom ticho čupeli, lebo zo skúsenosti vedia ako ich odplašia.

Mám rada hmlu, nie som šofér a tak sa ňou smiem predierať a pozerať na ňu - nie cez ňu. Viem, že ak sa raz dostanem zo sídliska preč, budem si užívať každú zmenu plnými dúškami. Vyhovuje mi mierne pásmo a zmena ročných období - najmä ak si nájdem čas uvedomovať si krásu bežných dní.

Keď už budú slečny zdravé, vezmem ich v suchý deň hrabať sa v lístí a na pár výletov do lesa. Už teraz sa na to teším. Nech sa deje čokoľvek, nechcem zabudnúť na to, že to všetko navôkol je oveľa mocnejšie ako my.

Pokora a pokoj na správnom mieste je veľmi dôležitá. Zrazu sa objaví pred nami váha a preváži zopár drobností. Tie mnohí máme na váhe života padnuté takmer na zemi.

Keď som bola malá, ležala som často v tráve, často na snehu, často zahrabaná v lístí a dodnes ležím rada na hladine... priateľ sa ma minule pýtal, ako sa to robí. Smiala som sa mu, vravím : ,,Nafúkni brucho.." Čo už - keď on žiadne brucho nemá :).

Mám pocit, že stačí zatúžiť byť súčaťou. To vravím aj deťom. V prírode je s nimi ešte väčšia ,,prča" ako doma. Keď sme išli prvý krát opekať na Kolibu poňali to ako ,,staré zálesáčky" a robili všetko čo my, zbierali kamene, hľadali suché drevo. Napriek tomu hľadali kam pichneme gril... No a napríklad práve vtedy sa naučili, že dievčatá tak ľahko cikaním po stojačky oheň neuhasia.

Už dávno sa na jar neteším na leto alebo v lete na zimu - už dávno viem, že je úplne jedno aké je ročné obdobie, lebo všetky sú umeleckým dielom. Kto iný by zvládol dať obrazu a veciam, ktoré dokážeme navnímať tak silný chrakter ako umelec. Pred týmto sa skláňam a dúfam, že mu tá originalita a moc, chuť robiť nám radosť a ukazovať svoju silu ostane naveky.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?