Nedotknuteľní

Autor: Stanislava Mrázová | 20.11.2012 o 15:30 | (upravené 20.11.2012 o 15:41) Karma článku: 5,15 | Prečítané:  164x

V utorok  na obed nad sviečkou s vôňou Paríža a kopou veľmi nezmyselných papierov, v pozadí namiesto rádia pustená nahrávka filmu a vonku sa posledných pár lúčov skrylo za mliečne oblaky.  Vpravo pečiatka, podpis a vľavo pár čísel na kalkulačke. V prenesenej reči mojich detí, snehuliaci a paličky...

 ,,Poď seem"

Už niekoľko mesiacov a možno i rokov, prechádza sa okolo práce jeden pán. Má okolo 80, možno viac, v lete kockovanú košeľu a nohavice, v zime baranicu a starý kabát. Na nohách vychodené topánky. Prechádza denne tú istú trasu, tým istým tempom so starým psom - tučným miešancom pudla. Bielo - sivý akoby vyliezol zo starého bielizníka plného handier.

Jeho jediné tri slová, ktoré som kedy počula sú presne tým istým tónom a rovnakými decibelmi vyslovované každý každučký deň: ,, POĎ SEEM RIKI, POĎ SEEEM."

Tak nástojčivo ich kladie, jedno vedľa druhého, slová, ktoré vám prejdú  hlavou ako guľka a na pár minút zabijú všetky myšlienky. Niekedy sa usmejem, niekedy tľapnem po čele a niekedy by som ho posadila a zalepila mu ústa lepiacou páskou.

Každý každučký deň tri prechádzky, tri slová, tri okruhy. Prechádzka typu tri kroky dlhá pauza, tri kroky a pauza a opäť tak...celé tri okruhy.

V lete z balkóna vykrikovala banda mladých teen jeho slávne slovné spojenie, ale on ignorantsky a predpokladám aj trochu hlucho, kričal si na Rikina svoje. Myslím, že ktokoľvek býva tu, niekde v okolí, ho pozná. Neviem ako sa volá, viem len, že žije niekde tu a že jeho najväčší - najmilší priateľ je Riki - predpokladám, že úplne hluchý.

Netuším aký život prežil, ani akým je človekom, ale viem, že chuť každý deň vstať a vykrikovať na Rikiho ,,poď sem" ich oboch drží nad vodou.

Možno to znie ako trápne klišé, ale vždy keď sa stretneme sa za ním otočím a cítim potrebu prihovoriť sa. Vždy sa pozdravím a kráčam ďalej. Chcela by som vedieť veľa vecí a najmä to, či rozum oboch týchto starých pánov je čistý. Či sa nemôžem niečo naučiť či dozvedieť a či si vedia predstaviť život jeden bez druhého. Verím že Riki si myslí, že sa volá ,, poď sem" a ten pán trpí obavou, že Riki zrazu omladne a stane sa z neho rezký, hyperaktívny pudel a zdrhne.

Pýtala som sa naň a počula som všeličo - vraj bol zlý a potom zase nie...bol neškodný či zákerný, od ďalších vraj ,,ctihodný občan". Nemyslím si nič.

Páči sa mi ich vzťah. Možno len tak vyzerá... Každý deň viem, že sa stretneme. Máme už vlastne - svoj vzťah, o ktorom oni nič netušia.

Vzťah, v ktorom sa každé ráno pozdravíme pred prácou, každé popoludnie keď idem z práce a večer, keď s dievčatami kráčame z nákupu. Sú to dvaja výrazní parťáci s neviditeľným plášťom Harryho Pottera - nedotknuteľní.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?