reklama

Veľké myšlienky v malých hlavách

Z detstva si pamätám -  viac ako príhody a momenty - moje myšlienkové pochody. Pamätám si prirodzenú zvedavosť aj neprirodzenú schopnosť vyjadrovať trefne a vecne to, čo cítim. Myslím, že moje a teda naše deti, zdedili po nás schopnosť pozerať na svet tak trochu z nadhľadu. V predchádzajúcich blogoch som spomínala, že každý z nás - rodičov - je celkom iný, inak pôsobí na svoje okolie, inak berie realitu a pohybujeme sa na celkom iných miestach v našich ,,hlavách". Jedno však máme spoločné, snahu vychovávať správne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Tým, že som život poňala po svojom, upriamila sa v istom období len na svoje potreby a svoje šťastie, spôsobila som v životoch mojich najbližších značný chaos a stratu zázemia. Často to vnímam akoby som dala medzi nás tlakovú bombu a tá nás na čas odhodila od seba veľmi ďaleko. A tým, že deti sú nám najbližšie, k tým sme sa pripojili hneď, kruh však ostal neuzavretý - a ja som sa pevne chytila kmeňa stromu, ktorý som si zasadila sama. Dievčatá pozerajú na nás dospelých ako sa bavíme - ako reagujeme a vidia našu sebakontrolu - snahu byť k sebe dobrí, snahu vytvoriť v tej disharmónii, ktorú som im ponúkla - harmóniu. A naozaj to funguje - ak sme my tí, ktorí tú funkčnosť ukazujú. Stačí malá zmena nálady, únavný deň, drobná hádka, nepríjemný telefonát a všetko sa na pár dní roztrasie. A to preto, lebo deti vidia cez oči do hlavy a pri objatiach do srdca. Problém však je - že našu bolesť a myšlienkové pochody nevedia ešte interpretovať a preto sa s tým snažia bojovať samé.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Chcela by som sa dnes venovať trochu viac svojej druhorodenej dcére - chcem aby ste viac nahliadli do toho, ako vníma dieťa a čo je pre neho podnetom na to, aby na niekoľko dní vliezlo do seba samého a po večeroch dumalo. Vonkajší prejav, je ako inak - odchod od zvykov, rozhádzané správanie, strata potreby byť ,,pekný" a teda občas zabudnúť na ,,prosím a ďakujem". Zahrať to na neposlušnú a pritom pri vzájomnom pohľade do očí potichu kričať - ,,niečo má trááápi!!!!"

 Viem, že Hanka sa ma očami často pýta: ,,čo to cítim? ako sa to volá?" Pochopte, ako asi dieťaťu zadefinovať jeho vlastnú neopodstatnenú zlosť a nespokojnosť či žiarlivosť - keď si žiada aby ste boli iba jeho ,,majetkom"? Nerobí chybu - len sa stáva človekom. To, že tento pocit prehltne nie je správne, to že bojuje a správa sa inak ako ukážkovo mu otvára cestu k tomu aby bolo neskôr pochopené.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Hanka je často senzibilná, emotívna a vedie dlhé rozhovory. Máva otázky, nad ktorými sama chvíľu premýšľam. Pýta sa: ,,Čo budem robiť v nebi keď sa tam raz dostanem? Musí byť svadba aby boli deti - a prečo sa vlastne ľudia berú? (už dlho vie, že sa vraví oženiť, brať sa, vziať si toho druhého - v tomto sa nikdy nezmýlila) Z čoho je krv? Ako začne človek ľúbiť? Prečo sme na zem začali stavať cesty? Žije tráva? Načo sú skaly? Čo je na slnku? Prečo horí? Ako vyzerajú ľudia, ktorí nežijú na zemi? Prečo je mesiac guľatý? Prečo si prestala ľúbiť tatina? Prečo ste sa hádali? Čo robil zle? Čo si Ty robila zle? Odkedy poznáš Mimiho? (môjho priateľa) dokonca sa pýtala už aj to - ,, A odkedy ho vlastne ľúbiš?" pričom časové rozdiely a priamky im nič nehovoria - časová priamka je pre nich veľmi krátka - dinosaurus a zakrátko človek. Nechcem sa robiť krajšou a tak myslím, niekedy riskujem to, že ma nepochopia a nahnevajú sa a najradšej by kopli do dverí - riskujem, že nepochopia prečo cítim tak ako cítim. Prečo sa rozhodujem sama a tak tvrdohlavo, prečo som niekedy klamala a teraz už neklamem a prečo klamanie tak veľmi negujem. Prečo nedôverujem ľuďom a prečo podávam bezdomovcom ruku s drobákmi a mekáčom keď sme spolu v meste a prečo potom, keď im idem utrieť ústa si musím - i keď by som to inokedy neurobila- umyť niekde ruky, prečo to robím - prečo je ten človek s hlavou skrútenou v lone tak nešťastný, prečo mu dávam drobné, keď hovorievam občas - ,,aké je to a tamto drahé, juj"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Niekedy je ťažké sa v nej vyznať, lebo robí veci , ktoré mi len ťažko napovedajú, priam šepkajú. Ale ja som podobná. Viem, že jej chýbava tatino častejšie ako Terezke, aj keď nepochybujem o tom, že ho milujú rovnako. Viem, že priateľa ľúbi a rešpektuje viac ako Terez, i keď sa vie k nemu zachovať z minúty na minútu ako k cudziemu - pritom ho nikdy pri rozhovore o najbližších, z kruhu nevylučuje. Prvý krát si ho pred dvoma mesiacmi posadila u našich na záhrade a mimo všetkých mu povedala ,,ľúbim ťa - ešte som ti to nepovedala, vieš o tom?" A potom večer zisťovala, či by sa tatino na to nehneval, nech mu to nepoviem. Uistila som ju, že na takéto veci sa tatino nikdy hnevať nebude a že mu má povedať všetko čo sama chce.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Hanka je filozofka a antropológ zároveň, aj keď o tom ešte nevie. Má umeleckého ducha a skvelé nápady. Raz mi dala hádanku: ,, Je to zubaté, trochu chlpaté, pije to krv a lieta to." Pýtam sa: ,,Netopier?" Ona s úsmevom odpovedá ,,E-e" A potom že: ,,ťažko sa to dá zabiť". Po dlhšom premýšľaní sa pýtam: ,,Upír?" A ona že: ,, Áano, ale čakala som, že sa opýtaš niečo na Van Helsinga, ale tak uhádla si." Má 4,5 a skvelú fantáziu.

 Viem, že jedného dňa narazíme - lebo bude chcieť čiernobielu odpoveď. A nebude chcieť žiadne inak zafarbené dôvody. Viem, že dokáže pochopiť čokoľvek a viem, že vždy tu bude pre Terezku - i keď v skutočnosti ju potrebuje k životu viac ako Terez ju - dvojičky - jing-jang. Keď Terezka povedala: ,, Keď budem veľká, domček chcem mať sama alebo s mojím mužom. Môj muž bude asi Tobi." Hanka kričí: ,, Ja chcem bývať s maminkou, v rodinnom dome a za muža chcem tatinka." A potom sa ma večer pýta, či sa to smie - zobrať si vlastného tatinka a či by to tatinkovi nebolo ľúto, keby si chcela za muža vziať Maxíka." Vždy myslí na tých, ktorí ju milujú - i keď svojim spôsobom ich túži vlastniť.

Hlavné rozdiely medzi nimi vnímam najmä z rozhovorov a situácií -z ich vlastných slov vzaté :

Terez: ,, Ja lalaaaa som Ruuuženka, eee či vlastne Rapunzel - máám princáá a musím mu ísť navariiiiť, príde z poľovačky a bude hladnýý, smädný, zmorený /mamiii? čo je zmorení? nasleduje moja odpoveď/". Akože príde princ a Terez mu vraví: ,,Už Ťa čakááám, tu máš čajíček, palacinky -poooď pôjdeme tancovaaať...počkaj len nakŕmim bábatko..."

Hanka: ,, Som Kráska Bell „/inak emancipovaná mladá žena z Krásky a zvieraťa/pričom si spieva v češtine : ,,chci vííííc než tenhle maloměstskej ráááááááááááj" hrá sa že chodí do knižnice ako kráska a požičiava si príbehy, na koni sedí obkročmo a súčasťou jej piesní je: ,,a už cííítim, že som celkom slobodnááá a môžem behať a dýchať a plávať a skákať..." ďalej sa hrá na to, že je bez princa a bojuje sama za seba s drakom - nikto o ňu nebojuje a vravieva: ,, Precestujem stovky míľ, len aby som našla lásku svojho života."

Terezka má rada pop a dance hudbu, ktorú hrajú často, skáče jaší sa, uvoľnene vrieska a aj keď sa Hanka pridá s rukami nad hlavou, má rada piesne ako teraz najnovšie : ,,Klid, mír a pokora." , tiež light rock a hiphop. Prejaví sa v momentoch, keď mi niečo tomu podobné vyhráva v rádiu v kuchyni a ona pribehne, vypeckuje si to a sadne si zasnene ku mne.

Vidíte to čo ja? Lebo je to chápem ako prvý jasný prejav charakteru dvoch malých žien.

A na záver vás chcem po tejto siahodlhej úvahe, o ktorej kvôli jej rozsahu kontra schopnosti to dočítať do konca - trochu pochybujem- ponúkam jeden dialóg na pobavenie, ktorý som v jednom článku zabudla spomenúť: ,Princeznááááá, už idéém aj s mojím koňooom k tebee - neumieraaaj." Princ Terezka pricválala /inak na nafukovacom sobovi - červenom vranom akožekoňovi/ zohne sa nad princeznú Ruženku /vtedy Hanku/ , veľmi afektovane privrie oči a nežným hláskom zašepká: ,,Počkaj princezná, treba mi kakať, vykakám sa, hneď prídem a pobozkám ťa."

Stanislava Mrázová

Stanislava Mrázová

Bloger 
  • Počet článkov:  54
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, ktorý verí, že najväčšia moc človeka, je slobodná vôľa.Že myšlienka tvorí a nič v živote, nie je isté. Som viac realistická ako pozitívna..ale verím, že realita má ešte stále viac pozitív ako tápania v sivej. Stále od začiatku a stále neústupčivo začínam veriť v človeka a pokaždé keď padnem, to skúšam znovu..veď predsalen som človekom a mám tú moc, vždy sa rozhodnúť. Zoznam autorových rubrík:  detskými očami - rozprávkovoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu