Maxipes Fík

Autor: Stanislava Mrázová | 6.9.2012 o 15:22 | (upravené 6.9.2012 o 15:58) Karma článku: 7,05 | Prečítané:  349x

Ako každý deň aj dnes som začínala ráno kávou. V tej mojej nie je len kofeín, mlieko a cukor. Je tam aj chuť zapnúť sa do nového dňa. Teda, kúsok z chuti, ktorú rovnako povzbudzuje slnko, čistá voda, moje dcéry a láska. Dnes som im vyčítala ako sa im ráno čo ráno nechce vstávať a ako sa pomaly púšťajú do dňa. Niekedy sa im nečudujem. Všetky milujeme rannú teplú posteľ, čas kedy sa nám začnú snívať najkrajšie sny. Dnes som  zakričala, že sa dvere zatriasli a potom cestou do školy sa ako tie dvere triasla aj moja brada - vlastná nemá výčitka, že sa to dalo povedať aj inak.

 Tak ako sa stáva všetkým, stalo sa aj mne, že sa starosti tak trochu zosypali a musím riešiť veci a otázky, ktoré už nie sú - ,,zahodím za hlavu čas na ne sa nájde". Sú to otázky, ktoré rozhodujú o tom ako ďalej. O ďaľších ránach a dňoch.

A tak sa mi stalo, že som dnes stretla, teraz, ako som sa zbalila a išla do druhej škôlky na rodičko - slečnu so psom. S Maxipsom Fíkom. Keď som bola malá milovala som zvieratká tak oddane, že som sliepku mojej babky kŕmila celá od hovienok v jej čistej kuchyni lebo vyzerala bledo a dostala som dve poza uši. Mačke Minke som zašila nohu a dopovala ju liekmi od amatérskeho zverolekára a ona verte či nie moju operáciu prežila a žila ďalších päť rokov. Milovala som od hadov a pavúkov až po divoké šelmy všetko chlpaté, šupinaté a odlišné od človeka. Dnes pri tej ťarche, ktorú som si niesla na ramenách a nehovorím o notebooku spolu so sto nevypísanými šekmi v pracovnej taške, ale o pochybnostiach z nastávajúcich pár mesiacov plus mínus pár dní. A tak som si toho štyridsať kilového havina, ktorého som za posledné dni stretla už druhý krát stráááášne vystískala. Veľmi sa mi páčil už v nedeľu, keď sme sa stretli na chodníku - potešil sa, že sa ho nebojím a oddane ho mojkám. Teraz mi padol úplne vhod a pochopila som, že niekedy vám človek prosto neodľahčí.

Sú dni keď viete, že ak ,,nejde o život - ide o hovno" a dni, kedy vám to z tých úst až tak ľahko nelezie. Mám veľa šťastných myšlienok, no niekedy na tie ,,existenčné" nestačia. Viem, len, že Maxipes Fík mi dnes pošepkal : ,, Hlavu hore dievča, aj keď smrdím, mám namiesto chlpov dredy a musia ma strihať okolo zadku - páčim sa Ti, lebo vyzerám šťastne a som tomu v čo verím oddaný. Bude to oka."

Zakrochkal si tým najmilším spôsobom a poláskal svoju drobnú usmievajúcu sa paničku.

Vďaka Fíík.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Osem zásadných zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Kto si málo sporí a príliš často mení zamestnanie, dostane o niečo nižší úver ako doteraz.

KOMENTÁRE

Na obranu bratislavskej kaviarne

Kaviareň je so svojím dešpektom k spiatočníctvu pre vidiek trvalou výzvou.

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.


Už ste čítali?