Opäť som sa nevyhla každodennému prechodu z jednej škôlky do druhej a tak som si na tomto krátkom úseku všimla zopár zmien a zopár ľudí. Stromy sa prezliekli a majú krásne odtiene od žltej až po sýto červenú. Ľudia sa navrstvili a stretla som slečnu s krásnou hačkovanou čiapkou s veľkým kvetom na boku. Vyzerala akoby jej ju hačkovala príbuzná, akoby v nej bolo o trochu viac lásky ako v tých z obchodu...možno to tak vôbec nie je, ale momentálne mi to v tomto peknom svete hralo do karát.
V to ráno sa stretlo zopár sýkoriek na našom balkóne. Ukazovala som ich dievčatám - tie ešte v pyžamku vysmiate za sklom ticho čupeli, lebo zo skúsenosti vedia ako ich odplašia.
Mám rada hmlu, nie som šofér a tak sa ňou smiem predierať a pozerať na ňu - nie cez ňu. Viem, že ak sa raz dostanem zo sídliska preč, budem si užívať každú zmenu plnými dúškami. Vyhovuje mi mierne pásmo a zmena ročných období - najmä ak si nájdem čas uvedomovať si krásu bežných dní.
Keď už budú slečny zdravé, vezmem ich v suchý deň hrabať sa v lístí a na pár výletov do lesa. Už teraz sa na to teším. Nech sa deje čokoľvek, nechcem zabudnúť na to, že to všetko navôkol je oveľa mocnejšie ako my.
Pokora a pokoj na správnom mieste je veľmi dôležitá. Zrazu sa objaví pred nami váha a preváži zopár drobností. Tie mnohí máme na váhe života padnuté takmer na zemi.
Keď som bola malá, ležala som často v tráve, často na snehu, často zahrabaná v lístí a dodnes ležím rada na hladine... priateľ sa ma minule pýtal, ako sa to robí. Smiala som sa mu, vravím : ,,Nafúkni brucho.." Čo už - keď on žiadne brucho nemá :).
Mám pocit, že stačí zatúžiť byť súčaťou. To vravím aj deťom. V prírode je s nimi ešte väčšia ,,prča" ako doma. Keď sme išli prvý krát opekať na Kolibu poňali to ako ,,staré zálesáčky" a robili všetko čo my, zbierali kamene, hľadali suché drevo. Napriek tomu hľadali kam pichneme gril... No a napríklad práve vtedy sa naučili, že dievčatá tak ľahko cikaním po stojačky oheň neuhasia.
Už dávno sa na jar neteším na leto alebo v lete na zimu - už dávno viem, že je úplne jedno aké je ročné obdobie, lebo všetky sú umeleckým dielom. Kto iný by zvládol dať obrazu a veciam, ktoré dokážeme navnímať tak silný chrakter ako umelec. Pred týmto sa skláňam a dúfam, že mu tá originalita a moc, chuť robiť nám radosť a ukazovať svoju silu ostane naveky.
