Pokora a pokoj na správnom mieste

Autor: Stanislava Mrázová | 24.10.2012 o 13:26 | (upravené 24.10.2012 o 14:36) Karma článku: 3,85 | Prečítané:  168x

Keď som sa v pondelok naklonila z okna obývačky, vonku bol mliečny deň. Svetlo v izbe bolo tlmené a celkom biele. Celá miestnosť sa rozvoňala jeseňou a chladom. Akoby aj chlad mal svoju typickú vôňu, jesennú - inú ako chlad zimy. Zabudla som celkom na to, ako veľmi na mňa pôsobí premena ročných období - nočných prechádzok z leta do jesene a príchod ranných vetraní, ktoré pripomínajú rozprestrenie havraních krídel.

Opäť som sa nevyhla každodennému prechodu z jednej škôlky do druhej a tak som si na tomto krátkom úseku všimla zopár zmien a zopár ľudí. Stromy sa prezliekli a majú krásne odtiene od žltej až po sýto červenú. Ľudia sa navrstvili a stretla som slečnu s krásnou hačkovanou čiapkou s veľkým kvetom na boku. Vyzerala akoby jej ju hačkovala príbuzná, akoby v nej bolo o trochu viac lásky ako v tých z obchodu...možno to tak vôbec nie je, ale momentálne mi to v tomto peknom svete hralo do karát. 

V to ráno sa stretlo zopár sýkoriek na našom balkóne. Ukazovala som ich dievčatám - tie ešte v pyžamku vysmiate za sklom ticho čupeli, lebo zo skúsenosti vedia ako ich odplašia.

Mám rada hmlu, nie som šofér a tak sa ňou smiem predierať a pozerať na ňu - nie cez ňu. Viem, že ak sa raz dostanem zo sídliska preč, budem si užívať každú zmenu plnými dúškami. Vyhovuje mi mierne pásmo a zmena ročných období - najmä ak si nájdem čas uvedomovať si krásu bežných dní.

Keď už budú slečny zdravé, vezmem ich v suchý deň hrabať sa v lístí a na pár výletov do lesa. Už teraz sa na to teším. Nech sa deje čokoľvek, nechcem zabudnúť na to, že to všetko navôkol je oveľa mocnejšie ako my.

Pokora a pokoj na správnom mieste je veľmi dôležitá. Zrazu sa objaví pred nami váha a preváži zopár drobností. Tie mnohí máme na váhe života padnuté takmer na zemi.

Keď som bola malá, ležala som často v tráve, často na snehu, často zahrabaná v lístí a dodnes ležím rada na hladine... priateľ sa ma minule pýtal, ako sa to robí. Smiala som sa mu, vravím : ,,Nafúkni brucho.." Čo už - keď on žiadne brucho nemá :).

Mám pocit, že stačí zatúžiť byť súčaťou. To vravím aj deťom. V prírode je s nimi ešte väčšia ,,prča" ako doma. Keď sme išli prvý krát opekať na Kolibu poňali to ako ,,staré zálesáčky" a robili všetko čo my, zbierali kamene, hľadali suché drevo. Napriek tomu hľadali kam pichneme gril... No a napríklad práve vtedy sa naučili, že dievčatá tak ľahko cikaním po stojačky oheň neuhasia.

Už dávno sa na jar neteším na leto alebo v lete na zimu - už dávno viem, že je úplne jedno aké je ročné obdobie, lebo všetky sú umeleckým dielom. Kto iný by zvládol dať obrazu a veciam, ktoré dokážeme navnímať tak silný chrakter ako umelec. Pred týmto sa skláňam a dúfam, že mu tá originalita a moc, chuť robiť nám radosť a ukazovať svoju silu ostane naveky.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prehrali a odišli k medveďom. Danko nie je prvý, kto sa po porážke stratil

Za medveďmi pravidelne chodil Vladimír Mečiar, po neúspešných voľbách sa trikrát vytratil aj Robert Fico.

KOMENTÁRE

Bojkot zasadania vlády vracia Dankovi v hre vážnosť

Tromfom Danka je teraz jeho nevypočítateľnosť, náladovosť.

PRIMÁR

Strachu sa bude dať zbaviť. Vedci ho zničia pomocou svetla

Objav pomôže obetiam traumatizujúcich zážitkov.


Už ste čítali?